Ako začať?

30. října 2016 v 23:05 | Nat Doki Rainer
Netušila som, čo mám so sebou spraviť. Len som sa motala životom a každý deň prežívala akoby v tranze. Škola mi pohltila všetok voľný čas a rodinné problémy mi na eláne nepridávali. Čo mám robiť? Čo ma vytrhne z mojej letargie a stavov kedy mám pocit, že sa zbláznim?
Založ si blog. Bola to celkom nevinná rada od jednej internetovej osôbky. Chcela som to spraviť už pól roka, ale nikdy som si na to nenašla čas. Mala som jeden dva mesiace pár rokov dozadu. A aj teraz sa opakoval presne ten istý scenár. Vybrať vhodný názov, šablóna, farba písma, úvodný obrázok, o čom budem písať a bla bla bla bla... Bohužiaľ neviem ešte povedať, na čo sa zameriam ani či tu o sebe niečo prezradím. Potrebujem zo seba dostať slová. Návaly slov, ktoré ma môžu oslobodiť, prebudiť a možno aj donútiť brať život inak.
Nebojte. Toto nebude blog o mojich rozbitých kolenách, na hovno náladách a živote, z ktorého mávam migrény. Viem aj pobaviť a počúvať. Je to jedna z mojich obľúbených činností. Prosím si aj rady, ale pokojne si ich môžete vypýtať aj odo mňa, či už ide aj o výber nového obrusu do kuchyne. Aspoň zistím, kto tu má aký vkus.
Prepáčte. Trošku si sama sebe skáčem do reči a píšem jedno cez druhé. Ale musím...Potrebujem sa rozpísať. Bude trvať možno týždne, kedy mne samej budú moje články, recenzie, komentáre a výpisy z denníka dávať zmysel a kedy tu budete čítať aj dačo, pričom sa snáď usmejete. Preto so mnou majte trochu trpezlivosti.
Nat bolo moje pubertálne ja, čo pravidelne revalo a zakopávalo o každý výtlk na ceste. Dokim som sa stala po nástupe na vysokú školu. Bol to vlastne rok a dačo, kedy som bola väčšinou šťastná a nemala som potrebu sa umelecky realizovať. Lenže... Dokim som nemohla ostať večne. A prišlo obdobie Rainera, kedy som skĺzla do stavov Nat a zároveň sa mi ešte darí Doki neopustiť.
Asi vám to nejde dokopy, ale to nevadí. Podstatné to bude len na rozoznanie. Ako Nat sa budem snažiť poradiť teen, čomu sa mojú vyvarovať v sebe samých. Ako Doki budem písať recenzie ku knihám, filmom a rozoberať s humorom a sarkazmom všetky prvky života. A Rainer... Ešte vám neprezradím ako som k tomuto menu prišla. Je to ešte veľmi čerstvé a dúfam, že to tu raz vyvesím a v tom momente budem vedieť, že som schopná ísť ďalej, behať bosá po betóne a užívať si, keď skočím do mäkkého piesku.

P.S. Vzhľad blogu sa bude teraz hekticky meniť, než budem spokojná s jeho prevedením.


S pozdravom Nat Doki Rainer
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ta "neviditelná" :) Ta "neviditelná" :) | Web | 1. listopadu 2016 v 9:28 | Reagovat

Znát ty pocity...vlastně jsem si taky kvůli tomu založila blog a vlastně tak vznikla má adresa blogu, jelikož jsem se tak v daný moment cítila... blog mi hodně pomohl, fakticky strašně hodně. Je to ten nejlepší způsob jak pomoci sama sobě, ale i  druhým :-) Každopádně tvá přezdívka je velice zajímavá, i když ji stále nechápu :D Každopádně doufám, že ji někdy celou vysvětlíš, hehe. :-) Držím Ti palce!

Jojo, změna vzhledu...to znám, taky to je vždycky u mě hektický :-D

2 Lucia Lucia | Web | 2. listopadu 2016 v 10:19 | Reagovat

Aj ja som bola pred časom v podobnej situácii, no nielenže som nechcela, ale ani som svojim spôsobom nemohla preniesť svoje problémy na druhú osobu. Jednotlivé dni som iba prežívala a priznávam, že tá moja schopnosť každú maličkosť brať vážne mi k lepšiemu nedopomohla. Bol to až denník, ktorý doteraz vnímam ako spôsob sebaterapie. Pokiaľ aj tebe pomôže písať, píš a nezastavuj sa, pokiaľ sama neuznáš za vhodné. My nemusíme chápať, bude stačiť, ak pochopíš ty. (A vôbec nevadí, že moje slová takmer vôbec nedávajú zmysel... :D) Ale myslím, že chápem, čo si tým všetkým chcela povedať.

Veľa šťastia s blogom! :)

3 Allex Allex | E-mail | Web | 3. listopadu 2016 v 19:10 | Reagovat

Pobavila jsi mě, těmi ubrusy. :D a zaujala jsi mě.

Přeji Ti hodně štěstí, trpělivosti a zdaru! ;))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama